Človek sa učí po celý život. A občas sa aj pobaví. Dokonca aj na dovolenke počas obedného oddychu, keď vás páliace slnko vyženie z pláže na izbu. “Čo už také zaujímavé sa tam môže asi odohrať”, poviete si. Stalo sa. Upadali sme do príjemného relaxačného polospánku, keď sa na balkóne susediacej hotelovej izby ozval dynamický mužský hlas. Chvíľku to vyzeralo, že muž / Sicílčan/ konverzuje s manželkou a deťmi, ale čoskoro sa ukázalo, že telefonuje. Jeho hlas sa rozliehal po celom areáli, takže predpokladám, že všetci, korí plánovali obedný mikrospánok, boli odrazu čerství ako rybičky. A všetci sme dúfali a slušne čakali, kedy sa telefonát skončí. Čo už? Nešlo o rušenie nočného kľudu… Neviem aký bol obsah hovoru ani s kým prebiehal, ale fascinoval ma. Čím? Predovšetkým hlasitosťou, dynamikou a hlavne…neustálym tokom informácií len zo strany volajúceho. Po pol hodine tohto nevyžiadaného “divadla” sme si všetci začali klásť otázku, či človek na druhom konci bude mať vôbec šancu niečo povedať. Telefonát trval hodinu a vôbec nič sa nezmenilo. Volajúci hovoril, hovoril a hovoril rýchlosťou blesku. Boli sme presvedčení, že v tomto prípade nemohlo ísť o dialóg. Ale neskôr sme pochopili. Sicílčania sú schopní komunikovať všetci naraz. Hovoria, kričia, gestikulujú / aj pri telefonovaní/ jeden cez druhého, smejú sa, rozčuľujú…A dnes som už presvedčená o tom, že aj keď hovorí jeden cez druhého, všetci zúčastnení sa nejakým zázračným spôsobom aj počúvajú.Pre nezainteresovaného pozorovateľa je to spočiatku dosť neobvyklé, ale po chvíli si človek začne zvláštnu situáciu vychutnávať. Neuveriteľné “predstavenie” plné života a energie. Akoby v každom z nich vrela ich milovaná sopka Etna.
Apropos Sicílčania… Akí vlastne sú? Ako pôsobia na cudzincov a ako s nimi komunikujú? Najlepšie je presvedčiť sa na vlastnej koži. Jediným problémom je, že za dva tri týždne dovolenky nemáte šancu preniknúť do podstaty ich povahy. Ale aj „ochutnávka“ inej mentality a temperamentu je osviežujúca. O Sicílčanoch sa hovorí že sú buď mimoriadne srdeční, alebo / ak im nesadnete/ brutálne nepríjemní. My sme sa našťastie stretli len s tými prvými. Sicílčania radi o sebe vyhlasujú, že nie sú Taliani. „V prvom rade sme Sicílčania a až potom Taliani…Sicília nie je Taliansko. Sicília je farebnejšia, krikľavejšia,je plná mýtov a tradícií.Sicília je po každej stránke iná…“ Najľudnatejší a najväčší ostrov Stredomoria so svojimi 5 miliónmi obyvateľov, bol už od pradávna kotlom kultúr a národov. Od antických dôb sa tu miešali vplyvy fénické, grécke, rímske, arabské a normanské. Čiže ak sa na to pozrieme z tohto zorného uhla všetky minulé rôznorodé kultúry formovali dnešných hrdých Sicílčanov a utvárali špecifiká ich mentality. Sú impulzívni, otvorení, hrdí, srdeční. A radi sa fotia. Tak ako kuchári z nášho hotela. A nemajú problém s milým úsmevom poprosiť o zaslanie fotky na pamiatku… Žiadna nadradenosť, povýšenosť, či flegmatickosť. Jednoducho – život si treba vychutnať…
Save