Niektoré príslovia sú naozaj čudné. Napríklad to o zvedavosti. “Nebuď zvedavý, budeš skoro starý.” Čo je to za nezmysel? Výstižnejšie by bolo : “Nebuď zvedavý, budeš skoro múdry”. Lenže to si tak trochu odporuje.
Prečo by človek nemal chcieť byť múdry, keď práve múdrosťou a informovanosťou sa posúva do iných úrovní a sfér, keď múdrosť a rozhľad otvárajú pred ním oveľa zaujímavejší a bohatší životný priestor, otvára myseľ, rozvíja kritické myslenie. Čeština má okrem slova zvědavý aj slovo zvídavý, ktoré viac vystihuje podstatu tvorivého ľudského myslenia. “Zvídavý” človek sa neuspokojí s tým, čo mu niekto tvrdí ako nemennú pravdu, hľadá hlbšie a dostáva sa viac do podstaty.
Niet sa čo čudovať, že najväčšie osobnosti minulosti aj súčasnosti patrili k ľuďom, ktorí vždy hľadali ešte iný rozmer, iné pravdy. O Stevovi Jobsovi je napríklad známe, že jeho zvedavosť bola niečím ako neuhasiteľným hladom po poznaní nového. Zaujímal ho nielen svet počítačov, ale aj hnutie Bauhaus, východná filozofia, fungovanie biznisu, lyrické texty Boba Dylana, biológia fungovania ľudského tela a mnoho ďalších vecí, ktoré naoko spolu nijako nesúvia. Naopak.Veľmi dobre vedel, že všetko súvisí so všetkým a mnohé odpovede na svoje otázky sa človeku môžu zjaviť v tých najnečakanejších oblastiach a súvislostiach.
Svoje o tom vie aj svetoznámy filmový producent Brian Grazer. spoluzakladateľ filmovej spoločnosti Imagine Entertainment. Jeho filmy Apollo 13, Da Vinciho kód, A Beautiful Mind a desiatky ďalších, ktoré boli 43krát nominované na Oscara a 158krát na Emmy Awards, vie o zvedavosti svoje. Vie akú má cenu a čo s jeho životom urobila práve ZVEDAVOSŤ, schopnosť pýtať sa, hľadať odpovede, nedať sa odbiť, pátrať po príčinách.
Nikdy sa neuspokojil s povrchnými informáciami. Práve túžba dopátrať sa podstaty ho doviedla k perfektnému jobu, neuveriteľným stretnutiam s najmocnejšími a najvplyvnejšími ľuďmi sveta, ktorí vždy istým spôsobom posunuli a obohatili jeho myslenie a vnímanie sveta. Vo svojej knihe A Curious Mind /Zvedavá myseľ/ hovorí, že práve zvedavosť môže byť cestou k získaniu lepšieho jobu, či skvelého partnera. “Je kľúčom k tomu, čo v dnešnom modernom svete najviac oceňujeme: nezávislosť, sebaurčenie, self management a sebazdokonaľovanie. Zvedavosť je cestou k slobode. Ak ste na nudnej biznis večeri, jediné čo vás môže z nej dostať je zvedavosť. Keď vás vlastná kariéra neuspokojuje, zvedavosť vás môže zachrániť. Keď sa cítite demotivovaní a nekreatívni, zvedavosť môže byť tým správnym liekom. Zvedavosť vám pomôže konštruktívnym spôsobom využiť vlastný hnev alebo frustráciu. Dodá vám odvahu.”
Zvedavosť sa často interpertuje ako negatívna vlastnosť. Prečo? Na to existuje jednoduchá odpoveď. Pretože zvedavý človek môže byť pre niekoho nepohodlný, zvedavý človek sa nenechá opiť rohlíkom, nedá si do hlavy natlačiť nezmysly niekoho vo funkcii len preto, že je tzv. všeobecne uznávaný. Zvedavý človek nie je členom stáda, ktoré kráča na povel kamsi, kde to niekomu vyhovuje, nie je manipulovateľný ani šéfom, ani politikmi, ani “zabehanými pravdami”. Zvedavý človek nie je plastelína, ktorú si kde kto môže modelovať do svojej podoby. Zvedavý človek je osobnosť s vysokou mierou kritického myslenia.
Aj príslovia by sa mali inovovať a staré, prekonané: “Nebuď zvedavý, budeš skoro starý” by sa mohlo zmeniť na : “Buď zvedavý, budeš mať bohatší život.” Viem, nerýmuje sa to, ale tu vôbec nejde o rýmy…