Nepripadá vám niekedy to, čo sa okolo nás na politickej scéne deje, ako nejaká fraška, zlý sen, či totálna absurdita? Viem, my Slováci sme už síce za tie dlhé roky vycepovaní a mimoriadne vytrénovaní stráviť aj najväčšie katastrofy a nezmysly, ale dokedy to naša psychika unesie? V čase, keď nás sužuje pandémia, ktorá už stála tisíce životov, vyčerpáva zdravotníctvo, ekonomiku a všetky aspekty nášho života, musíme zasa sledovať nezmyselné „šermiarske výstupy“ našich vrcholných politikov. Je to ako keby ste sledovali malé deti na pieskovisku, ktoré sa plieskajú po hlavách lopatkami a vykrikujú: „ Ja neodídem z ihriska, keď neodíde aj Robko!“ Na to Robko zapiští: „ Ja nechcem odísť!!! Nech odídu oni!“ Za chvíľku sa ozve Jožko, ktorý dá všetkým jasne najavo, že on síce odíde, ale určite sa vráti! Nadurdení a naštartovaní šarvanci sa na pieskovisku neustále strkajú, pokrikujú po sebe, šťuchajú sa. A tento cirkus musíme všetci sledovať. Každé z detí vzdorovito stráži svoju pozíciu a takmer všetci zabudli, prečo na ihrisko prišli. Už nejde o postavenie si najkrajšieho pieskového hradu, či iného výtvoru, ktorý by potešil ich samých, ale aj ich rodičov, ktorí na nich dozerajú. A tak namiesto šťastných, veselých a kreatívnych detí a ich spokojných rodičov, sú všetci zúčastnení svedkami hádok, sporov, nervozity a nevraživosti. Rozdiel je len v tom, že dospelí ľudia, by mali zvládať svoje chovanie, vystupovanie a dostáť aspoň akým takým morálnym záväzkom voči svojim voličom. Opak je pravdou. A tak sa z politickej arény stalo pieskovisko plné nezrelých neskúsených maloletých, ktorí vlastne ani nevedia presne čo robia a aké dopady ich činy majú.
Rozjatrení, sužovaní a vystresovaní občania Slovenska sú tak každý deň konfrontovaní s týmto ješitným, nezmyselným a nabubrelým chovaním egocentrických politikov, ktorým absolútne uniká čo je pre ich voličov, pre všetkých bežných ľudí podstatné. Nás nezaujímajú ich osobné ambície. Prečo máme byť denno-denne bombardovaní ich osobnými averziami jeden k druhému, riešiť ich megalomanské méty a sledovať egoistické pohnútky ich činov! Čo alebo koho chceme v týchto zložitých časoch počuť? Predovšetkým odborníkov, ľudí s rozhľadom, profesionálov, ktorí naozaj majú čo povedať a nemlátia prázdnu slamu. Chceme počuť, kedy bude dostatok kvalitných vakcín, ako to vyzerá s liečením už chorých ľudí, aké lieky pomáhajú, aký sú trendy vývoja zdravotníctva tak, aby sme na tom už KONEČNE neboli tak zúfalo, ako čo najlepšie vyriešiť ekonomické dopady krízy, ako pomôcť ľuďom, ktorí sú na tom naozaj zúfalo a mnoho, mnoho ďalších. Pred nejakým časom povedal premiér, že vláda sedela s odborníkmi 3 dni od rána do večera. Možno by to bolo chvályhodné ( ale medzi nami – je to ich práca, prečo to máme obdivovať?), keby sme sa z tohto sedenia aj niečo naozaj odborné a fundované dozvedeli. Žiaľ, odborníci veľa priestoru ale nedostávajú.
Čo teda bežný človek potrebuje? Páni politici – pokoj, kľud a rozvahu, bolo by načase aj dospelé a zrelé chovanie (čo sa asi veľmi nedá očakávať) a aby ste si interné veci riešili na iných fórach a nevťahovali nás do svojich neukojených ambícií. Máte zodpovednosť za celú krajinu, tak sa tým riaďte!