Maxx610

Nikdy by ma nenapadlo, že sa budem prechádzať po mesačnej krajine a mať pritom ešte pozitívne pocity. Ale stalo sa. Napriek tomu, že široko ďaleko nič iné na dohľad len tmavošedá a čierna ztuhnutá láva, hlboké a chvíľami desivé krátery, prudké závany vetra víriace prach …. Trochu sci-fi.

Ale po poriadku. Ocitnúť sa na Sicílii a nenavštíviť najväčšiu európsku činnú sopku, to snáď ani nejde. A tak dni plné kúpania a opaľovania / či skôr opekania/ spestril deň D. Výlet na Etnu. Správne inštruovaní sprievodcami sme boli patrične vybavení. Napriek tomu, že pri mori bolo 39 stupňov v tieni, na Etnu bolo treba do  ruksaku natlačiť dlhé nohavice, vysokú turistickú obuv, sveter, vetrovku, okuliare. A ak by ste vetrovku nemali, za mierny poplatok si ju môžete na konečnej stanici lanovky zapožičať.

Už samotné približovanie sa k sopke je fascinujúce. Sedíte v autobuse, alebo v aute a z okna môžete pozorovať horu, ktorá si kľudne bafká, odfukuje a vám je jasné, že žije. Že vám dáva najavo, kto je široko ďaleko pánom situácie. Nie nadarmo miestni nazývajú sopku Mongibello, teda nádherná hora. Vzbudzuje obdiv aj rešpekt, lásku aj strach.

Etna meria 3329 metrov . Do výšky približne 2900 metrov je prístupná aj turistom, je neustále monitorovaná 120 seizmickými stanicami a satelitmi a nie je raritou, že práve kvôli jej vyčíňaniu býva pre turistov niekedy aj nedostupná. A čo ma fascinuje je fakt, že niekoľko mesiacov je prístupná aj lyžiarom s jej 5 vlekmi a lanovkami na južnej strane a 3 na severnej strane. Brázdiť prudké svahy na seizmicky roztančenom svahu – tak to je asi to pravé pre lyžiarov, ktorí potrebujú k tomuto športu aj riadnu dávku adrenalínu. Odmenou im je zrejme fakt, že prežijú a k žiadnej erupcii práve nedôjde.

Rifugio Sapienza vo výške 1923 metrov je vstupnou bránou k sopke. Tam na človeka čaká Funivia dell’Etna, teda lanovka ktorá vás vyvezie do výšky 2500 metrov. Apropos lanovka – už tá je raritou. Kabínky pripomínajú časy dávno minulé, skôr by som takýto design očakávala v technickom múzeu. Ale fičia na plné obrátky /treba povedať, že sú skvelo udržiavané/ a adrenalín a očakávanie, ktoré každý turista pociťuje pri ceste za Etnou, spôsobí špeciálny efekt. Nasadnete do stiesnenej, nepohodlnej kabínky, ktorá má najlepšie časy už dávno za sebou a čuduj sa svete, ani nepociťujete strach. Vietor fičí cez dvierka plné fúg, kľudne môžete vystrkovať z nej ruky aj s mobilom a fotiť a fotiť až k zblázneniu. Pokiaľ vám ruka nestuhne a pokiaľ vám mobil nevypadne z ruky. Odmenou pre váš zrak sú zoskupenia nádherných farebných kvetín a kríkov rašiacich z čiernej zeme. Ich výskyt s pribúdajúcou výškou redne až zmizne úplne.

Vo výške 2500 metrov sa s vami lanovka rozlúči a ak ste si zaplatili 60 eurový lístok čaká na vás ďalší dopravný prostredok – špeciálne terénne mini autobusy. Alebo idete ďalej po svojich. Ale jazda v tomto dopravnom prostriedku má svoj šmrnc. Chvíľami sa človek cíti ako na expedícii vyprahlou, neznámou krajinou, alebo ako herec v práve pripravovanom dobrodružnom filme. Terénny autobus vás unáša a unáša a vy máte pocit, že snáď cesta ani nemá konca. Nevadí, vzrušenie z približujúceho sa cieľa trvá a všetko čo váš zrak zachytí vás udržuje v napätí. Vo výške 2910 metrov sa pohodlie končí. Na turistov už tu čakajú fundovaní sprievodcovia, ktorí vás povláčia po kráteroch, robia vám sprievodcov až do výšky 2980 metrov, povedia veľa zaujímavého, upozornia na zvláštnosti. Náš sprievodca Nino, hovoriaci 5 jazykmi / tiež rarita u Talianov/, bol veľmi vtipný a nadupaný faktami a zaujímavosťami. Na nedostatok informácií sa teda sťažovať rozhodne nemôžeme.

Mohlo by sa zdať, že výlet na Etnu je bežným turistickým zážitkom. Nie je. Napriek tomu, že je okolo vás mnoho ľudí, strácajú sa ako miniatúrne mravce pomedzi gigantickými krátermi. Vyhriate kamene a drobný štrk človeku sťažuje chodenie. Prudko sa zdvíhajúci vietor plný popola a prachu vás štípu v očiach a výhľady na sicílsku krajinu a scenéria sú plné kľudu aj napätia. Atmosféra nabitá prírodnými živlami…

Človek je odrazu veľmi, veľmi maličký.

Nad tým všetkým vládne ona. Jej výsosť Etna. Horúca, neovládateľná, nedostupná, hrdá. Vrcholky jej piatich aktívnych kráterov pokrytých zlatožltou sírou, sa ligocú v slnečných lúčoch ako cenný drahokam a spoločne s neustále chrliacou lávou a dymom, poskytujú človeku unikátny zážitok. Ale aj poznanie o sile prírody. Poznanie o človeku, ktorý nie vždy a všetko dokáže ovplyvniť, ktorý by mal isté veci rešpektovať a uvedomiť si svoje limity.

Výlet na Etnu je viac než turistická atrakcia. Je poznaním prírody, seba samého, možno tak trochu aj večnosti…

Foto:Lennie Maxx

Save