Viete čo majú spoločné Angela Merkelová a Greta Garbo, Donald Trump a cár Nikolaj II., Elizabeth Taylor a Theresa May, Alexander Dumas a Emmanuel Macron, Johann Wolfgang Goethe, Oscar Wilde, Guy de Maupassant a Justin Trudeau?
Každý z nich /a treba dodať, že ešte veľa ďalších osobností a celebrít/ sa minimálne raz v živote, aj keď v rozličnom čase, v inom storočí a za iných podmienok ocitol na jednom a tom istom mieste na svete. Každý z nich tu mal iné poslanie, ale všetci sa zhodli v názore, že ide o jedno z najkúzelnejších, najatraktívnejších miest na svete. O čom je reč? O sicílskej Taormíne.
Jedenásť tisícové mestečko dnes patrí k hlavným turistickým lákadlám ostrova. Keď francúzsky spisovateľ Guy de Maupassant napísal: “Toto miesto je obrazom, na ktorom nájdete všetko, čo bolo na Zemi stvorené pre potešenie oka, ducha a fantázie”, rozhodne nepreháňal. Už za čias Maupassanta sa Taormína vo veľkoburžoáznych kruhoch , ako aj v radoch majetnej inteligencie, tešila enormnému záujmu a tej najlepšej povesti. Smotánka tu trávila zimné mesiace, vychutnávala si malebné zákutia a promenády, dych berúce výhľady, mierne podnebie, pohostinnosť, dobré jedlo a neopakovateľnú, mestskú atmosféru. Fluidu mesta podľahli aj súčasní mocnári a politici, keď si Taormínu v máji tohto roku zvolili za miesto 43.summitu G7. A tak k slávnym osobnostiam minulosti pribudlo aj zopár súčasných mien zo sféry politiky a biznisu – Macron, Merkelová, Trump, May, Trudeau, Abe, Tusk… Napriek závažnosti tohto stretnutia som presvedčená, že Taormína skôr láka menami osobností zo sféry umenia, literatúry, hudby, kultúry.
Taormínu založili Kartáginci v roku 396 pred našim letopočtom. O štyri roky neskôr sa osudu mesta chopili Gréci a vtlačili jej neopakovateľný ráz, svoju kultúru, architektúru a umenie. Čím to je, že najdrahšie miesto na sicílskom ostrove pôsobí ako magnet ? Jednou z odpovedí je rozhodne Teatro Greco. Amfiteáter určený pre potešenie divákov milujúcich divadelné a hudobné predstavenia, postavený v 3.storočí pred našim letopočtom. O 400 rokov neskôr sa do jeho transformácie vrhli Rimania, pre ktorých boli dôležitejšie gladiátorské hry a krvavé bojové predstavenia. Napriek všetkému zostalo Teatro Greco fascinujúcim miestom. Stačí, keď si sadnete na hociktoré sedadlo amfiteátra a môžete sa kochať. Výhľadom na Iónske more, bujnú, okolitú zeleň, horu Monte Tauro a večne živú Etnu. V deň, keď sme my navštívili Teatro Greco, bolo v tieni 40 stupňov / na slnku minimálne 60 ?/. Amfiteáter vyhriaty ako kotol, človek cítil ako mu v žilách búši vlastná, vriaca krv. Ale nielen to, akoby do vás vstúpili všetky drámy minulosti, všetky tóny a slová divadelných a hudobných predstavení, potlesk, radosť, ale aj pachuť krvi gladiátorských hier. Krása umenia i surová krvilačnosť. Všetko odrazu. Intenzívne a neodbytne. Zážitok sily hurikánu. Zasiahne najhlbšiu dreň. Ani sa vám nechce odísť.
Nečudo, že Teatro Greco je dodnes živým miestom. Nielen pre smršť turistov. Ale najmä vďaka živým operným či rockovým koncertom, filmovým a hudobným festivalom, vystúpeniam šansoniérov, či osobnostiam svetového významu. Ak máte dostatok finančných prostriedkov, času a oslovuje vás napríklad Dalajláma, môžete sa s ním v septembri stretnúť práve v Teatro Greco…
Áno. Taormína je unikátna. Drahá, luxusná, elegantná, príťažlivá, dráždivá, plná vôní, farieb, možno trochu snobská, ale zároveň aj ľudsky blízka, živočíšna i sofistikovaná. Zadrie sa vám pod kožu. Označenie luxusná je naozaj priliehavé. Ale nejde len o vonkajší, púhym okom viditeľný luxus, drahé hotely, ceny vyhnané ad absurdum. Ja som si z Taormíny odniesla luxus v duši. Bohaté zážitky, intenzívne pocity, esenciu veľkosti ľudského ducha a umu, koexistencie prírody a človeka. Luxus, ktorý sa neráta v eurách, dolároch či iných menách. Luxus, ktorý som si dopriala jednoduchým nastavením mysle a emócií. Luxus, ktorý ma už bude stále sprevádzať bez ohľadu na stav môjho konta, či peňaženky…
Foto: Vivienne S. a Lennie Maxx
Save
Save
Save
Save
Save
Celá debata | RSS tejto debaty