Maxx610

Kto by na túto otázku odpovedal kladne? Určite nikto. Napriek tomu sa to deje. Pekne potichu, systematicky, možno aj plánovite, takmer elegantne. O čom je reč? O filme.

Patríte k ľuďom, ktorí radi chodia do kina? Väčšina asi odpovie áno. Ísť do kina vždy patrilo ku kultúrnemu zážitku. K príjemne strávenému času, ktorý nás vždy nejako obohatil, alebo na úrovni pobavil. Časy sa ale menia. Multikiná rastú ako huby po daždi, my máme neuveriteĺne skvelú možnosť sedieť v príjemnom kine, napchávať sa presoleným popcornom a presladenou colou a vychutnávať. Lenže čo? Iba ak ten popcorn. Drvivá väčšina filmov vás ohúri. Hlukom, striekajúcou krvou, príbehmi o násilníkoch, teroristoch a vrahoch, hororovými a thrilerovými príbehmi, k dokonalosti dovedenými trikmi, efektnými výbuchmi a hlavne nesmie chýbať action. A tak sme všetci do morku kosti nadupaní akčnými scénami, že si už po čase ani neuvedomujeme, že filmu chýba príbeh, nejaký hlbší zmysel, či myšlienka. Už sme jednoducho naspeedovaní, “premytí” a nastavení na tento typ filmov. Pomaly už ani nič iné neočakávame a tak si vyberáme zo zlých filmov tie menej zlé. Je to ako vojsť do luxusnej reštaurácie a mať na výber len z dvoch, veľmi podobných jedál. Nie, nie som pesimista a viem, že aj akčný film môže byť skvelý a môže človeka na chvíľu odpútať od reality. Ale čo je veľa, je veľa. Argumenty, že toto diváci chcú, sú pre tých, ktorí filmy vyberajú len zástierkou. K väčším ziskom, k ovládaniu myslenia ľudí, k ovplyvňovaniu ich vkusu a “modelovaniu” ich preferencií. Už počujem hlasy, ktoré hovoria, keď sa Ti nepáči, nechoď do kina! Pozeraj napríklad telku. Dovoľte, aby som sa zasmiala. To, čo je v kinách, je v bledoružovom v televíznom vysielaní. Lebo takto to chce divák…! Vraj.

Ale opustime oblasť čierneho videnia filmovej tvorby. Našťastie, na svete je aj veľa kvalitných filmových tvorcov, veľa dobrých filmov / akurát, že ich v našich multikinách vidíme veľmi zriedkavo/. Tie sa dostanú k divákom len na festivaloch, alebo v špecializovaných kinách. Paradoxne sa kvalita stala voľbou menšiny. Fajnšmekrov. Preto ako závan čerstvého vzduchu zapôsobí na človeka film / paradoxne uvádzaný v multikinách – aj keď v najmenších kinosálach a v obmedzenom časovom rozpätí/, ktorý vás poteší, osvieži a pobaví a navyše ponúkne iný ako americký pohľad na svet.

Francúzsky scenárista a režisér Philippe de Chauveron má rozhodne zmysel pre humor. A nie hocijaký. Dokáže identifikovať jedny z najdiskutovanejšícb problémov súčasnosti a stvárniť s ľahkou iróniou, humorom a nadhľadom. Jeho predchádzajúci film s názvom Čo sme komu urobili ponúkol príbeh manželov a ich štyroch dospelých dcér, ktoré si za manželov vybrali mužov každá z iného etnika. Čo za mišmaš a neuveriteľné situácie to prinieslo do ich životov, si asi nikto, kto to nezažil, ani nedokáže predstaviť. Chauveronov najnovší film s názvom Srdečne vás vítame opäť ponúka zábavu. Hlavná postava filmu, spisovateľ Jean-Etienne Fougerol, chce celému svetu dokázať svoju ústretovosť a veľkorysosť v otázke ľudskej empatie a pochopenia. V televíznej debate vyzve akúkoľvek rómsku rodinu k spoločnému spolužitiu u neho doma. Príbeh naberá obrátky, keď pri jeho dverách naozaj zazvoní rumunský Róm Babik spoločne so svojou rodinou… Vtipné situácie gradujú, do popredia sa dostávajú rozdielne pohľady na svet, etnické a kultúrne rozdiely, iná životná filozofia. Režisér Chauveron dokáže prejaviť sympatie a pochopenie pre obe strany a paradoxne nikoho neuraziť. Jeho skvelý zmysel pe humor dokáže pobaviť, osviežiť, s bravúrnou ľahkosťou priniesť námety na zamyslenie a navyše ponúknuť kvalitný, profesionálne odvedený film. Vrelo odporúčam!

Takže čo ostáva milovníkovi filmového umenia, ak si nechce nechať vymývať mozog brakom a priemerom? Jednoducho dôsledne vyberať aj to akým spôsobom strávi svoje dve hodiny v kine. Možno aj intenzívnejší divácky záujem o kvalitnejšie, či inonárodné kinematografie môže byť pre nákupcov filmov / ktorí momentálne rozhodujú o tom, čo sa nám má páčiť/ signálom, že ešte nemáme úplne vygumoavné mozgy a neprenechávame im úplne voľnú ruku v tom, čo nám servírujú a prezentujú na plátnach kín v presvedční, že my vlastne ani nevieme, čo je kvalitné a čo je in na pozeranie. Že sme len masa, ktorá potrebuje viesť.

Takže …je to otázka výberu a nárokov. Ale, možno má väčšina ľudí iný názor a mne neostáva nič iné, len menšinové, klubové kino. Ktovie? Ale o vymývanie mozgu naozaj nemám záujem…