Maxx610

Nie som expert na rómsku problematiku, ale s rómskymi spoluobčanmi sa samozrejme občas stretám. Tak ako každý z nás. Nedávno som na parkovisku vystupovala z auta, vyberala som si ešte zopár vecí zo zadného sedadla, keď som zazrela ako sa ku mne ženie mladá Rómka s dieťaťom v športovom kočíku. „Mladá pani, počkajte!“ – ozvalo sa spoza môjho chrbta. Otočila som sa.

„Nemáte nejaké oblečenie pre moje dieťa?“ – opáčila.

Pozrela som sa na jej asi 4 ročnú dcéru. „Samozrejme, mala by som“ – odpovedala som jej. Ktorá rodina s s odrastenými deťmi nemá množstvo oblečenia, ktoré môže darovať?

„Len to musím vyhľadať. Zajtra vám ich dám.“

Obzrela som sa po parkovisku v snahe nájsť vhodné miesto, kde by som šaty zajtra položila.

„Viete čo, ľudia zvyknú dávať odložené veci na toto miesto“ – ukázala som na malý vybetónovaný pľac pri kontajneroch. „Tam to zajtra budete mať.“

„Jéžiš, paninko, tam to nedávajte!“ – priam zdesene vykríkla.

„Prečo nie?“ – prekvapene som na ňu pozrela.

„Lebo prídu Cigáni a zoberú mi to…“ suverénne odpovedala.

No, čo k tomu dodať? Asi nič…