Maxx610

Nedávno mi môj kamarát, mimochodom Angličan, ktorý na Slovensku žije s rodinou už dlhé roky, povedal, že celkom nerozumie istej črte Slovákov. Respektíve, nevie si na ňu, ani po rokoch zvyknúť, tobôž si ju vysvetliť.
“Tak to ma zaujíma!” – nedočkavo som odpovedala.
“Nedávno som mal nehodu a musel som stráviť niekoľko dní v jednej z bratislavských nemocníc” – odpovedal. “Každý z nás má svoj pohľad na veci okolo nás, alebo procesy, ktoré sa nás týkajú. Ale, myslím si, že v jednom sa zhodujú všetky národy. Ak človeku niekto naservíruje teplé jedlo – obed alebo večeru – tak má byť teplé. Na tom nie je nič zvláštne. V nemocnici, v ktorej som bol, zásadne podávali teplé jedlá vždy vlažné, alebo boli úplne studené.. Keď som sa ohradil, dostal som ráznu odpoveď, že keď sa mi to nepáči nemusím jesť. A bohužial bol som za tie dva týždne jediný, komu to vadilo a ktorý sa pýtal a žiadal nápravu. Všetci pokorne, so sklonenou hlavou konzumovali to, čo dostali.Nikto sa nič ani len neopýtal. Samozrejme, k žiadnej náprave nedošlo.”
“Už viem, kam smeruješ” – odpovedala som.
Obdobné situácie sa na Slovensku odohrávajú denno-denne. Nedávno som bola svedkom, ako sa v jednom veľkom obchodnom reťazci vyrútila pokladníčka na zákazníčku, s otázkou prečo si nepoložila textilný tovar na pás. Pani vystrašene pozrela a nesmelo pípla, že veď na pás idú hlavne potraviny, teda aj tekuté, a občas sa niečo vyleje, či vysype a ona si nechce zašpiniť zakupované tričká, ešte pred prvým nosením. “A čo myslíte?!” – priam hrozivo zadunela pokladníčka. “Môj pás je vždy čistý!!!” Keď som sa pani zastala, že s čistotou pásu sa v našich podmienkach nedá veľmi rátať a teda je samozrejmé, že sa zákazník chráni, pani predo mnou sa na mňa vďačne pozrela, že som sa jej zastala. Na prvý pohľad ide o banalitu. Lenže nie je to celkom tak.
Alebo, sa nebodaj spýtate lekára, prečo vám predpisuje ten či onen liek, aké má účinky, pozitíva a negativa, čo je obsahom injekcie, ktorú vám práve podáva, prečo je liečba nastavená tak ako je, žiadate vysvetlenie jeho postupov. Akú odpoveď dostanete? Buď vôbec žiadnu, len akési pochlácholenie, že nech sa spoľahnete, že on vie čo robí, alebo dostanete takú odbornú spŕšku, ktorá vám má dokázať, že vy ste, veľmi jemne povedané, laik ktorý ani pri najlepšej vôli nemá mozgovú kapacitu pochopiť “o čo ide”, alebo vám dá najavo, že nemá čas. Čakajú ho ďalší pacienti. A priam ako cez kopírák sa podobné situácie dejú na úradoch a v najrozličnejších inštitúciách.
Áno, Slováci sa prestali pýtať už v minulosti. V mnohých zostáva syndróm z obdobia socíku, kedy platilo, /prepáčte za výraz/, drž hubu a krok. Pocit, že človek nemá právo sa príliš vypytovať, Lenže, ani dnes, keď už dlhé roky žijeme v demokracii sa zasa nemôžeme pýtať. Prečo? Pretože, odpoveď dostanete len ak sa niekomu uráči skloniť sa k bežnému človekovi a ak sa mu to hodí do karát. Že aj tak nie je dôležitá pravda a podstata, ktorú si tí pri moci krútia ako mrštného hada chrániaceho ich záujmy. A tak, ak sa pýtate na malé či veľké veci, ktoré vám zasahujú viac či menej do života, ste len obyčajná otravná mucha, ktorú treba čo najrýcheljšie umlčať a vytvoriť zdanie, že nie tí čo sú za niečo zodpovední a nekonajú v záujme ľudí, ale tí čo sa pýtajú, sú škodná. Sú kverulanti, sú tí čo vŕtajú do niečoho, čo by malo,/ podľa ich predstáv o pohodlnom a výnosnom fungovaní a ich osobných záujmov/ kľudne spať a bežať tak ako doteraz.
Jedno krásne slovenské ľudové príslovie hovorí: “Trafená hus zagága”. No môže byť niečo výstižnejšie? Všimli ste si niekedy akí nervózni, agresívni, útoční a nepríjemní sú tí čo nemajú pravdu a ocitnú sa v situácii, keď musia odpovedať na vaše oprávnené otázky? Ako sa krútia, ako sa snažia urobiť z vás toho podliaka, to večne nespokojné a zvedavé indivíduum, ktoré čerí vodu a nenechá ich v kľude? Ich obľúbená grimasa, ktorá nevyjadruje nič iné len NEOTRAVUJ ! a ČO ZASA…? by nás nemala zastrašiť. Takže pýtajme sa u lekára, pýtajme sa na úradoch, pýtajme sa na všetko, s čím nie sme spokojní a žiadajme odpovede v každodennom živote, pýtajme sa aj na zdanlivo bežné, malé veci. A neuspokojme sa s tým, že sa na nás niekto zaženie “plácačkou na hmyz” … Možno budeme ešte dlho bojovať s nezmyselnými , vyhýbavými a manipulatívnymi odpoveďami, ale mlčanie nie je riešením.